Cigánka Maryša

Autor: Ľubomír Valenčík | 6.2.2009 o 18:53 | Karma článku: 9,27 | Prečítané:  2293x

Pamätám si, ako pred tými chatrčami vždy sedela vo veľkom húpacom kresle stará, šedivá cigánka Maryša. Jemne sa húpala a šedivé strapaté vlasy jej rozvieval vietor. Občas si čosi pod nos spievala, občas spala.

Bol som celkom malý chlapec a býval som v jednej krásnej dedine pod Veľkou Javorinou. Na konci dolného konca bola taká hlinená cestička idúca do kopca, na ktorej bolo niekoľko cigánskych chatrčí. Pamätám si, ako pred tými chatrčami vždy sedela vo veľkom húpacom kresle stará, šedivá cigánka Maryša. Jemne sa húpala a šedivé strapaté vlasy jej rozvieval vietor. Občas si čosi pod nos spievala, občas spala.

Keď išli ženy obracať seno, pretrhávať družstevnú repu alebo sadiť zemiaky na záhumenky, zďaleka kričali – Pán Boh pomáhaj Maryška. A Maryška im pokývala, zamávala a pokračovala v tichom speve pre seba. Ako sa Maryša v tej obci ocitla, neviem. Vraj sa vydala a s tlupou sa usadili na konci dediny, keď už kočovanie prestávalo byť medzi cigánmi v móde. Možno by stálo zato to presnejšie zistiť.

Div sa svete, ale Maryša bola medzi všetkými obyvateľmi nesmierne vážená a uctievaná osoba. Nikdy som o nej nepočul nič zlé. A určite v cigánskej kolónii bola viac, ako zákon, bola prirodzenou autoritou. Maryša zakázala kradnúť. A keď to zakázala Maryša, žiadni cigáni nekradli. Maryša sa tešila z rozrastajúcej a rozvíjajúcej sa cigánskej kolónie, podnecovala k práci a veľmi dobrým vzťahom s ostatnými obyvateľmi. Pre nás – malé decká boli cigánske detičky úplne prirodzenými kamarátmi, s ktorými sme sa hrávali, podnikali dobrodružné výpravy.

Keď Maryša zomrela, prišla jej na pohreb hádam celá dedina.

Tá cigánska ulička sa už zmenila. Namiesto chatrčí sú tam len krásne, nové cigánske domy. Je to krásna udržiavaná ulica s chodníkmi, kanalizáciou, vodovodom, plynom. Nebývajú tam už všetci. Cigáni sa rozptýlili po dedine. Deti už vtedy chodili a aj teraz chodia na stredné a vysoké školy, pracujú, podnikajú. Svatby medzi cigánmi a ostatnými obyvateľmi sú bežné a nikomu to vôbec neprekáža.

Možno táto spomienka nestojí za povšimnutie, ale ja by som Maryši postavil obrovskú sochu, veľký pamätník, ako sedí na tom húpacom  kresle. Lebo už vtedy, bez opatrení vlády a splnomocnencov pre rómske menšiny, cestou ozaj dobre vychovaných potomkov, Maryša ukázala, že to ide! Maryša ukázala, že na príslušnosť k cigánom sa dá byť aj hrdý. Maryša ukázala, že cigáni môžu a vedia byť prínosom pre všetkých, že môžu mať veľkú úctu, dôveru, obdiv.

 

Pár poznámok:

Slovo cigáni používam zámerne, lebo keby som im povedal, že sú rómovia, urazia sa. Oni sa cítia byť cigánmi.

V 80 rokoch bol pokus presídliť medzi týchto cigáňov ďalších, z Východného Slovenska. Veľmi tvrdo tomu zabránili práve naši cigáni. Oni si budovali generácie dôveru, úctu, porozumenie. Určite nechceli o to necitlivým zásahom prísť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Herečka z filmu o Breivikovi: Plakala som, každý deň, deň za dňom

V Berlíne mal premiéru film o nórskej tragédii na ostrove Utoya.

ŠPORT

Verejné korčuľovanie je preč. Čo spravil Ramsay s reprezentáciou?

Slováci našli systém, disciplínu nie.

EKONOMIKA

Evita doplatila na krach Belimexu, trh sa odvtedy vôbec nezmenil

Problémy mala už pred krachom.


Už ste čítali?