Uniesol som a aj pilotoval som dopravné lietadlá.

Autor: Ľubomír Valenčík | 28.3.2015 o 14:09 | Karma článku: 7,55 | Prečítané:  1605x

Ako študent fyzikálnej fakulty Moskovskej univerzity  som získal veľmi lacno 5 týždňový krásny pobyt v Soči. Aj s letenkami z Moskvy a do Moskvy. Lenže bol august, a ja som sa potreboval dostať  potom domov do Bratislavy.  Ale v roku 1985 to nebolo len tak jednoduché. Letenky neboli. Ale podarilo sa. Zistil som, že v Bratislave uviazla skupina ruských turistov a že pre nich ide mimoriadna linka Aeroflotu.  Dozvedeli sme sa o tom a nastúpili na ten let štyria.  

Bol letný horúci deň, a tak len tričkách sme nastúpili a vyštartovali. Ale o chvíľu to bol zápas skoro o prežitie . Ako lietadlo stúpalo, teplota klesala a po pár minútach už riadne mrzlo. A v lietadle len my  štyria. Behal som po celom lietadle (TU134) a zatváral všetky ventily fúkajúce mráz. Nepomohlo.  Asi je v lietadle aj iná ventilácia. A lietadlo prázdne. Nikoho nikde.  Ani nohy. Pri hľadaní posádky som nakoniec v zúfalosti prudko otvoril kabínu pilotov. A tam pohoda, teplo a letušky na kolienkách pilotov.  Ale reakcia bola prudká. Letušky vyskočili a piloti s hrôzou v očiach sa m opýtali, kam to bude. Skrátka podľa nich jasný nečakaný únos.  Nečakali to naozaj, lebo si mysleli, že letia s prázdnym lietadlom. Tak som im povedal, že nech ide dakto do lietadla a pochopí.  Pochopili.  O chvíľu bolo v lietadle príjemne teplo a za tú zimu sme dostali kompenzáciu vo forme basy šampanského. Pilot mi potom povedal, že to bolo ozaj nebezpečné. Keby nie tie letušky na kolienkach, asi by aj strieľal. Sovietski piloti mali pri sebe pištoľ.  Počas letu potom vládla medzi posádkou a nami príjemná atmosféra. Leteli sme síce o pol hodinu dlhšie, lebo lietadlo letelo v dajakom ekonomickom režime, ale nám to s tým šampanským vôbec nevadilo.  Ja len ľutujem, že som to vtedy neuniesol do Piešťan. Mal by som to domov o kúsok kratšie.

No a s pilotovaním to bol iný príbeh. Asi tak v roku 1985 zaviedli ČSA na linke z Bratislavy do Moskvy a späť lietadlo IL 18. Aj na tú dobu neskutočne starý turbovrtuľový šrot. Letelo to nie obvyklých 2,20, ale asi tak 4,5 hodiny. Vtedy sa to bralo ako hanba a protislovenská česká  akcia, ale teraz na to spomínam s nostalgiou. Veď  inak by som na dačom takom nikdy neletel.  Náhodou ma usadili hneď do prvej rady v pravo pri uličke .Piloti boli odo mňa najviac 1,5 metra. Natiahnuté nohy boli v pilotnej kabíne.  A vtedy veru na tom lietadle žiadne zamknuté dvere.  Obyčajný záves. A úplne odhrnutý. Takže  som si užíval let prakticky s výhľadom ako piloti a aj som počúval celú ich komunikáciu.   A časom som si už s nimi aj celkom fajn kecal.  Ako experimentálny fyzik bolo o čom.  Veď let trval relatívne dlho.  Po čase som s ich súhlasom aj pristúpil do kabínky a oni mi ukazovali, čo na tých ciferníkoch majú. Skrátka taká exkurzia pilotnej kabínky počas letu.  Nádherný zážitok, teraz úplne nemysliteľný.  Vlastne som síce to lietadlo nepilotoval, ale v kabíne pilotov som mal celkom podrobné školenie k tomu a to počas plne obsadeného letu .

Mám aj iné zážitky z lietania, ale toto asi boli najkrajšie. Kedysi to bolo skrátka v lietadlách také uvoľnenejšie.  Neboli žiadne miestenky, každý si sadol kam chcel. V lietadlách sa veselo fajčilo, pilo, behalo. Dokonca som zažil aj let, v ktorom sa dajakým pasažierom vôbec neušlo miesto a leteli na stojáka. Alebo lietadlo tak plné hrozné otravných múch, že špinavý družstevný kravín by sa bral ako sterilné prostredie.  Batožina sa len málokedy vážila a aj keď áno, tak ak som mal namiesto povolených 20 kg aj 40 kg, tak len mávli rukou a vzali mi to bez doplatku. A možno to vtedy bolo bezpečnejšie, ako teraz s tým množstvom prehliadok a bezpečnostných opatrení.  Žiadny pilot by sa za ten odhrnutý záves zamknúť  nemohol .

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?